Aikido je japonské bojové umenie, typické najmä stratégiou obrany. Je založené na myšlienke neagresivity a rozvíja cvičiaceho jedinca po fyzickej, aj psychickej stránke. Jeho tvorcom a zakladateľom je Morihei Uešiba ( nazývaný aj veľký učiteľ, Ó-sensei).

Názov je zložený z troch japonských znakov:

• ai – harmónia
• ki – energia
• dó – cesta

Okrem úderov, pák a hodov sa protivníkove akcie rušia horizontálnymi, vertikálnymi a diagonálnymi, cirkulárnymi, sférickými i špirálovými pohybmi okolo bokov obráncu. Vyučujú sa základné pohyby (tai-sabaki), pády (ukemi), samotná techniky v postoji (tači-waza) i v kľaku (suwari-waza) a práca s tradičnými zbraňami, nožom (tantó), dreveným mečom (bokken) (prípadne shinken – ostrý meč = katana alebo iai – podobná konštrukcia ako katana, ale bez ostrej čepele) a drevenou tyčou (džó).

Práca so zbraňami vychádza z tradičných japonských bojových umení (napr. iaidó), ale je prispôsobená myšlienkam a technikám aikido (preto sú tieto cvičenia s mečom nazývane ako aikiken a s tyčou ako aikidžó).

Vo výuke Aikido je dôležitá aj práca s dychom rozvíjaná pomocou dychových cvičení.

Zakladateľ Aikido v záujme zachovania tradície si neprial, aby sa v Aikido usporadúvali zápasy a súťaže, teda si prial aby zostalo bojovým umením. Základnou myšlienkou aikida je hľadanie harmónie, v ktorej rivalita a súťaživosť nemajú miesto. Preto je asi Aikido menej populárne ako iné bojové umenia a športy. Jediný štýl, ktorý do svojich cvičení zaradil súťaže, aj proti vôli Ó-senseia, je Tomiki Aikido založené Kenji Tomikim.

Technické stupne v Aikido začínajú tzv. Kjú stupňami, ktorých je šesť, niektoré štýly majú technických stupňov len päť, niektoré ich naopak majú ešte viac. Potom následuje desať majstrovských stupňov Dan, ktoré sú počítané vzostupne. Možnosť dosiahnúť 10. Dan môže len priamy dedič Ó-senseia